porque aprender guarany? o portugues e o espanhol são assim como o ingles, as linguas do opressor!! devemos voltar as raizes da terra e expulsar de nossas vidas o linguajar destas nações que nos roubaram e saquearam, massacraram nosso povo, e nos tiram a liberdade. mas, porque o guarani se existem outras linguas naturais daquí? o guarani é a lingua mais proxima de todos nós sul americanos, é falada no uruguay, argentina, paraguay, bolivia e no brasil! (jornal guarita da liberdade)
KO’ÊJU
HAI, ÑEMOÑE’Ê HA MBOSA’Y HAGUÂ
Para escribir, leer y pintar
1
Jorge Román Gómez – El kunumi
Ohai ha omoha’angaha
Hova tembiapo: Jorge Román Gómez
25 jasypo 2006
Ituzaingo – Corrientes
Aníke ñande resarái
ñande rapógui
amo oiko ñande ypykue
ava sapukái
ombopu ñande py’a
karuguápe ha ka’aguýpe
oikóva gueteri
pe guarani mbarete
oñembohéra karaiete
yvyra ha yvytu
oñangareko ñe’êre
okañy’ÿ hagûa ára pukuévo
aníke pepytu’u tapicha
memby kuéra oikuaava’erâ
itaju guaícha ñane ñe’ê
overa ñande jurúpe
máramo mba’e vairâ
tapia mba’e iporâvarâ
Jorge Román Gómez
El kunumi
1 peteî
Jajokuaa haguâ
Para conocernos
che réra: mi nombre es
mba’éichapa nde réra: como te llamas?
Che ru héra: mi papá se llama
2 mokõi
Amoñe’ê ha amoimba
Leo y completo
Ñemongeta
- Mba’éichapa nde réra
- Che réra ……………
-Mba’éichapa héra nde sy
- Che sy héra .................
3 mbohapy
Maitei
v Maitei nde sýpe
v Che maitei nde rúpe
Ambue maitei
Como amamneciste ? amaneci bien
Como estas esta mañana ? bien y tu
Como esta tu tarde mi tarde es buena
Como esta tu noche mi noche es buena
4 irundy
Ambojoaju
Uno
5 po
Aipapa po peve (cuento hasta 5)
6 poteî
Aipapa ha ahai
Cuento y escribo
7 pokõi
Sa’y kuéra - colores
Morotî Hû
Pytâ Hovy Sa’yju
Ambosa’y - pinto
8 poapy
Mba’éichapa ja’e yo tengo, tu tienes, el tiene guaraníme
9 porundy
Amoñe’ê ko’â ñe’êjoaju
Leo estas oraciones
Tu papá tiene dos perros negros
Tengo cuatros chanchos
El tiene una flor roja
Tu tienes tres ovejas blancas
Amoimba - completo
Juan oguereko
|
…………………… |
1 |
Che rú oguereko
|
……………………. |
2 |
Luis oguereko
|
……………………. |
5 |
Nde reguereko
|
……………………. |
3 |
Che areko
|
……………………. |
4 |
10 pa
Japurahéi
Che areko
(apohára Jorge Román Gómez)
Che areko peteî jagua
che areko peteî jagua
nde reguereko mokõi yvoty
che sy ndoguerekói mba’eve
Che areko po mbarakaja
Che areko po mbarakaja
che ru oguereko irundy guyra
Nde ndereguerekói mba’eve
Nde reguereko mbohapy ovecha
nde reguereko mbohapy ovecha
che sy oguereko hetaite kure
ha che ndaguerekói mba’éve
Che areko peteî jagua
nde reguereko mbohapy ovecha
ha’e oguereko mokõi yvoty
che ru ndoguerekói mba’eve
11 pateî
Japurahéi
12 pakõi
Che rete – mi cuerpo
( tete – hete )
13 paapy
Amoimba ha ambosa’y
Completo y pinto
juru: boca; tî: nariz; nambi: oreja; tesa: ojo; Tâi: diente; akârague: pelo; ajúra: cuello
14 parundy
Ambojoaju
uno
akâ |
nambi |
py |
hâi |
tî |
Ku’a |
jyva |
syva |
juru |
akârague |
Aheka pokõi ñe’ê oîva cheretépe busco 7 palabras que estan en mi cuerpo
a |
k |
â |
v |
t |
j |
n |
e |
m |
g |
s |
n |
p |
a |
s |
o |
ñ |
h |
i |
y |
m |
mb |
j |
u |
r |
u |
s |
b |
y |
u |
ñ |
â |
nd |
h |
i |
k |
nt |
p |
m |
ê |
e |
n |
õ |
m |
y |
j |
p |
s |
k |
p |
o |
r |
s |
t |
a |
m |
t |
e |
o |
k |
r |
p |
v |
m |
v |
a |
j |
u |
r |
a |
15 papo
Che rogaygua
Mi familia
Che sy héra Ramona ha che ru héra Antonio
Mi mamá se llama Ramona y mi papá Antonio
Che jarýi ha che taita oikóva Ytusaingópe
Mi abuela y mi abuelo viven en Ituzaingo
Taita omba’apo ñúme ha che jarýi ojapo chipa oñemu haguâ
Mi abuelo trabaja en el campo y mi abuela hace chipa para vender
Che avy’aite che rogaygua ndive
Soy feliz con mi familia
16 papoteî
Aporandu ha ambohovái
Pregunto y respondo
v Mba’éichapa héra nde jarýi
…………………………………..
v Mba’éichapa héra nde taita
………………………………….
v Mamópa omba’apo nde ru
…………………………………..
v Mba’éichapa héra nde sy
………………………………….
Amoimba - completo
17 papokõi
Che róga
Mi casa
( óga – hóga )
Che róga oguereko mokõi ovetâ
Mi casa tiene dos ventanas
Nde róga oguereko peteî okê
Tu casa tiene una puerta
Ko óga oguereko ogyke hovy
Esta casa tiene pared azul
Che róga oguereko ogahoja pytâ
Mi casa tiene techo rojo
18 papoapy
Ambojoaju
uno
Ahai mba’éicha che róga – escribo como es mi casa
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
19 paporundy
ko: este; pe: ese; amo: aquel
20 mokõipa
Amoñe’ê ha amoha’anga – leo y dibujo
Ko kure ipiru – este chancho es flaco
Pe apyka chemba’e – esa silla es mia
Amo mitâ oñembosarái – aquel niño juega
21 mokõipa peteî
Pu’ae jurugua – vocales orales
a |
Anguja ratón |
|
e |
Eiru abeja |
|
i |
Itapu campana |
|
o |
Óga casa |
|
u |
urutau |
|
y |
Yvoty flor |
|
22 mokõipa mokõi
Aheka che rógape mba’e oñepyrûva ko’â pu’ae ndive – busco en mi casa cosas que comiencen con estos sonidos
………………………………………………………………………………………………………………………………………………
|
a |
………………………………………………………………………………………………………………………………………………
|
e |
………………………………………………………………………………………………………………………………………………
|
i |
………………………………………………………………………………………………………………………………………………
|
………………………………………………………………………………………………………………………………………………
|
o |
u |
………………………………………………………………………………………………………………………………………………
|
y |
23 mokõipa mbohapy
Aheka ko’â ne’ê
Busco estas palabras
Kuatia – hû – óga – mitâ – arai – kuarahy – kururu –
py – puka – tî
h |
û |
mb |
h |
ñ |
a |
t |
p |
l |
k |
t |
nd |
r |
p |
v |
r |
n |
y |
v |
u |
m |
r |
t |
î |
m |
a |
g |
h |
r |
a |
h |
p |
j |
u |
mb |
i |
nt |
t |
k |
t |
m |
i |
t |
â |
s |
nd |
j |
m |
u |
i |
r |
ñ |
k |
u |
r |
u |
r |
u |
a |
a |
nt |
o |
ñ |
ê |
t |
h |
r |
ñ |
r |
h |
h |
p |
u |
k |
a |
v |
ó |
h |
a |
g |
v |
k |
y |
v |
nt |
m |
g |
j |
h |
n |
p |
u |
k |
a |
h |
r |
a |
n |
y |
j |
Ama’ê ko ta’anga ha ahai – miro este dibujo y escribo
1 – Mboy po ahecha: ……. Cuantas manos veo 2 – Mboy tî ahecha: ……… cuantas nariz veo 3 – Mboy hesa ahecha:…… cuantos ojos veo 4 – Mboy juru ahecha:…… cuantas bocas veo 5 – Mboy syva ahecha:…… cuantas frentes veo 6 – Mboy jyva ahecha:…… cuantos brazos veo 7 – Mboy nambi ahecha:…. Cuantas orejas veo
|
24 mokõipa irundy
Ambosa’y ha ha’e mba’e sa’y osê
Pinto y digo que color se forma
Ajapo ko Katia ñe’ê guaraníme
1. Corrientes he’í Ley 5598pe guarani ha’eha, ko tetâ ñe’êtee castellano ndive.
2. Oipytyvô haguâ Ituzaingógui Ñe’êkôi Tekombo’épe.
3. Oipytyvô haguâ umi moñe’êhára guarani ñe’êmegua, mbo’ehára, temimbo’e, ha ambuéva ndoguerekóiva peteî kuatia ko ñe’ême omoñe’ê haguâ térâ oñemoaranduve.
4. Umi avápe guarâ oguahêva Corrientespe oporandúva oîpa kuatia guaraníme.
Jajojuhu ambue kuatiápe KO’ÊJU.
Jorge Román Gómez
El Kunumi
apohára
25 mokõipa po
Ko’êju 1
kuatia moñe’êrâ guaraníme. Hai, ñemoñe’ê ha mbosa’y haguâ
ambue tembiapo
Lengua Guarani. Introducción a la lectura, escritura y pronunciación
Las aventuras de Súper mandi’o(Declarado de Interés Municipal en
Arrimando los esteros. Poesías con rimas
Jeruti saite. Kuatia ñe’êpoty guarníme ha castellanope
Revista de divulgación cultural “Ko’ê porâ”
Ko’êju – kuatia moñe’êrâ guaraníme. Ñemoñe’ê ha mbosa’y haguâ
Ko’êju 1 - kuatia moñe’êrâ guaraníme. Hai, ñemoñe’ê ha mbosa’y haguâ
Ko’êju 2 - kuatia moñe’êrâ guaraníme. Hai, ñemoñe’ê ha mbosa’y haguâ
Ko’êju 3 - kuatia moñe’êrâ guaraníme. Hai, ñemoñe’ê ha mbosa’y haguâ
Composiciones musicales para niños.
Carpincho Tincho. Che mandu’a porâite. La fiesta de San Juan. Ejumína chamigo taraguípe. La taza de leche. El esquercero. Kururu kyra. América Latina. Río Paraná. Mitâ’i correntino. Mundo Feliz.
CD: Con Alma de niño
Página web acerca de la lengua guarani en el sitio www.educar.org/kunumi (Declarado de Interés Municipal en